Štefánka – bratislavská legenda sa vracia

V roku 1897 postavil architekt a staviteľ Alexander Feigler ml. nájomný dvojdom na rohu Pallisadenweg a Kohlmarkt v eklektickom štýle. V ľavej časti bola pôvodne Mezeyho kaviareň. Majiteľkou domu bola Rosa Fleischmanová, ktorá dom neskôr prenajala Bélovi Hackenbergerovi, a tak rodina Hackenbergerovcov spravovala kaviareň od roku 1904, keď poprosila jej výsosť, vdovu po nasledovníkovi rakúsko-uhorského trónu princovi Rudolfovi, princeznú Štefániu, o zvolenie, aby kaviareň mohla niesť jej meno. S jej súhlasom sa kaviarni začalo hovoriť Štefánia a po vzniku ČSR Štefánka. Neskôr aj ulica (Stephaniengasse) bola pomenovaná po tejto obľúbenej princeznej. Ulica bola veľmi známa, lebo pri významnejších cisárskych návštevách sa tu stavali alegorické „slávobrány“ pre vzácnych hostí. Po Štefániinej jedinej dcére bola pomenovaná aj ďalšia bratislavská kaviareň Alžbetka. V medzivojnovom období hrávali v kaviarni Štefánia najlepší cigánski primáši. Otváralo sa už o šiestej ráno (známe boli raňajky v Štefánke) a záverečná sa často posunula až do ďalšieho svitania. V roku 1935 pán Vojtech Hackenberger, posledný z dynastie, zrekonštruoval a zmodernizoval priestory. Podávala sa výhradne káva z čerstvo upražených zŕn, minútky, zákusky, miestny sekt a pravé francúzske šampanské. Bol zavedený telefón, počúvalo sa rádio, fajčili cigary a v zadnej časti kaviarne boli dva biliardové stoly. Aj v 30. a 40. rokoch minulého storočia bola Štefánka jednou z najprestížnejších bratislavských kaviarní. Bola obľúbeným miestom posedenia bratislavskej inteligencie, spisovateľov, básnikov, žurnalistov, bohémov, umelcov i flamendrov. Atmosféru Štefánky si Bratislavčania už len v oklieštenej forme mohli vychutnávať do začiatku 80. rokov.